Až druhý pilier

30.září 2013   Autor :  Radovan Ďurana

Starnutie obyvateľstva, nízka miera zamestnanosti a privysoké dôchodkové nároky sú známe dôvody, ktoré štátne dôchodkové systémy v Európe posielajú už dnes do červených čísel. Obľúbeným, a nadnárodnými inštitúciami tipu Svetovej banky, propagovaným riešením bolo zavedenie sporivého II. piliera, ktorý presúva časť daní (odvodov) na súkromné účty sporiteľov. Súčasná, už viac ako 5 ročná kríza, toto riešenie poriadne prevetrala.

Najprv to boli prudké poklesy akciových trhov, s ktorými nerátal ani najčernejší scenár fondových manažérov. Popularitu sporenia a investovania mali zvyšovať príklady z histórie, udávajúce 6–8% ročné zhodnotenie za posledných 30–40 rokov. Kríza, ktorá ešte neskončila, prepíše historické tabuľky a stratenú dôveru v akciové trhy bude verejnosť hľadať pekných pár rokov. 

Poklesy sú však prirodzenou súčasťou investovania, a krajiny ako Holandsko s podstatne dlhšou históriou sporenia na dôchodok, môžu nad súčasnými problémami mávnuť rukou. Ďaleko väčším rizikom investovania je totiž politické riziko, ktoré je nepredvídateľné a môže mať pre samotné sporenie fatálne následky. A práve politici rozkývali II. pilier v strednej Európe viac, ako poklesy na trhoch.

Totálna neistota 

Slováci si začali v druhom pilieri sporiť pred deviatimi rokmi. Za ten čas zažili: predĺženie minimálnej doby sporenia, trojnásobné otvorenie II. piliera, regulácie obmedzujúce výnosnosť fondov, razantné zníženie výšky odvodu do piliera, dvakrát zrušený povinný vstup do II. piliera, presun z akciových do dlhopisových fondov a dalo by sa pokračovať. Neistotu v II. pilieri výborne ilustruje slovník, ktorý dnes používajú správcovia úspor. Namiesto vety „v II. pilieri si môžete sporiť“ používajú spojenie „podľa súčasného znenia zákona si môžete sporiť“. 

I napriek častým zmenám zákona o sporení, druhý pilier na rozdiel od Maďarska stále existuje. Tam vláda pohrozila sporiteľom stratou štátneho dôchodku, ak sa nevrátia do priebežného piliera. Hoci Európsky súdny dvor takýto postup nakoniec „zakázal“, sporitelia radšej prestúpili, ostalo len 70 tisíc skalných. Do toho prišla správa z Poľska, ktoré sa chystá skartovať vlastné dlhopisy na účtoch sporiteľov náhradou za štátny dôchodok. A zároveň vláda pripravuje kroky na redukciu sporiteľov. Oba tieto príklady sú ilustráciou zásadného nedostatku II. piliera – je zriadený politikmi, ktorí presun odvodov na účty sporiteľov stále vnímajú ako výdavok, ktorý znižuje ich aktuálne zdroje na utrácanie, rozdávanie. Budú naň vždy nazerať ako na hotovostnú rezervu, na ktorú je možné siahnuť, a aj z tohto dôvodu je II. pilier tzv. „second best“ riešenie. Zníženie odvodov spojené so znížením budúcich štátnych dôchodkov, ale zároveň vlastná zodpovednosť občanom za budúce úspory, by bolo iste lepším riešením. 

Ak teda k negatívnej nálade v regióne, pridáme hrozby hlavnej opozičnej strany a obrovský tretí pilier, II. pilier to už nemohol mať v Čechách asi ťažšie. Pritom ide o jeden z „menších“ pilierov, z pohľadu výpadku verejných financií. Prevádza 3% z odvodov, kým slovenský dnes 4%, ktoré stúpnu na 6% do roku 2024 (pôvodne 9%). Do II. piliera je dobrovoľný vstup, čo podstatne znižuje jeho veľkosť, význam aj potenciál odľahčenia deficitného I. piliera. Za 8 mesiacov podpísalo v Česku zmluvu zhruba 100 tisíc sporiteľov, žiadna spoločnosť ešte nedosiahla zákonný limit 50 000. Vláda pritom predpokladala minimálne 5krát vyšší záujem, čo sa nedá nazvať inak ako prílišný optimizmus. Slovenské čísla naznačujú, že len 10–15 % potenciálnych sporiteľov využije túto možnosť. Spustenie II. piliera bolo na Slovensku spojené s povinným vstupom, čo garantovalo prílev sporiteľov a podstatne zvyšovalo motivácie správcov fondov investovať do ich náboru. Výsledkom je stále zhruba 1,3 mil. sporiteľov a i napriek návratu 240 tisíc sporiteľov je na účtoch viac ako 140 mld. Kč. České Ministerstvo práce teraz predpokladá ročnú dotáciu výpadku odvodov v prvom pilieri 400 až 600 mil. Kč, slovenská vláda musí v tomto roku zdaniť občanov o 10 mld. Kč, aby bolo dosť zdrojov na dôchodky.

Podstatný rozdiel je ešte aj v dodatočnom príspevku. Slovenskí sporitelia sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, koľko si budú prispievať, pričom daňovo zvýhodnené sú len 2% aj to len do roku 2016. Českí sporitelia si daňovo zvýhodnené 2% prispievať musia. Práve dobrovoľné príspevky sú často považované za pomyselnú prekážku možného znárodnenia úspor. Ale že by budúci českí politici nevedeli rozdeliť celok na dve a tri pätiny?

Slovenskí správcovia musia ponúkať minimálne dva fondy, z toho ten dlhopisový garantuje vložené úspory (správca musí dorovnať z vlastného, ak zaznamená stratu). Fondy u českých správcov garantované nie sú, v ponuke však musia byť 4 fondy. Výhodu slovenského II. piliera je možnosť ponúkať indexový fond, ktorý umožňuje sporiteľom investovať do „trhov“ a tým eliminovať riziko neúspešnej aktívnej správy úspor. Spoločným znakom sú relatívne nízke poplatky za správu fondov ako aj možnosť rozdeliť úspory do viacerých fondov.

Posledným dôležitým faktorom II. piliera je výplata úspor. Na Slovensku už v roku 2015 budú brať prví sporitelia dôchodok z II. piliera (minimálna doba sporenia je 10 rokov). Okrem kúpy anuity (doživotného dôchodku) zatiaľ v zákone existuje aj možnosť vybrať si časť úspor v hotovosti, ak anuita dosiahne minimálne 0,6 násobku platného životného minima. Takáto možnosť v ČR nie je. Oba systémy by mali umožňovať kombináciu anuity a pozostalostného dôchodku.

Rozdiely sú markantné 

Medzi II. piliermi bratských krajín existujú rozdiely, ale tie sú v kontexte deficitných prvých pilierov skôr nepodstatné. Druhý pilier len v malej miere obmedzí tieto deficity, pričom jeho budúcnosť nie je ružová. Zásadným problémom štátom zriadeného druhého piliera bude vždy skutočnosť, že politici považujú vklady na účty sporiteľov za „ich“ dane, ktoré neskončili vo verejnej pokladnici. Preto bude druhý pilier medzi prvými na rane, keď príde na znižovanie deficitu či už formou zníženia odvodov do druhého piliera, alebo jeho kvázi znárodnením, tak ako k tomu práve došlo v Poľsku.